Je to otázka dôvery

Dôvera je podľa mňa jedna z najprehliadanejších podmienok správneho fungovania akejkoľvek spoločnosti. Otázka našej viery v iných ľudí, či už známych alebo menej je pre mňa určujúcim faktorom toho, či vieme alebo nevieme spoločne fungovať.

A v tomto momente sa potrebujem vrátiť ku knihe, ktorú som tu na stránke už spomínala, Odvaha nebyť obľúbený. V nej sa okrem iného píše, že to, ako nás ľudia označujú hovorí v skutočnosti o nich a nie o nás. Prenesený význam môže byť teda v tom, že ak niekomu dôverujem a on ma “zradí”, nevypovedá to o tom, že ja som zverila svoju dôveru nesprávnemu človeku, ale vypovedá to o tom človeku, že je nespoľahlivý.

A možno ani nie… možno len nemáme všetky fakty, možno len ľahšie urobíme rýchly záver, ktorý pasuje do našej rovnice.

Dôvera v iného človeka sa začína niekde, kde by sme to možno v prvom momente ani nečakali. Na prvom mieste sme totiž my sami. Úprimne sa zamyslite nad tým, aký je váš prvý predpoklad o cudzích ľuďoch? Ste ostražitý, nedôverčivý? Pochybujete o ich úmysloch? Aké pocity vo vás vyvoláva stretnutie s neznámym človekom? Ľahko nadväzujete nezáväznú komunikáciu?

Kedysi som si to neuvedomovala tak veľmi, ako si to uvedomujem dnes. Môj vzťah k ľuďom do veľkej miery reflektuje vzťah k samej sebe. K tomu ako sa vnímam, aké pocity prechovávam k svojmu zovňajšku, k svojim schopnostiam. K tomu, či sama sebe verím, že dodržím slovo, keď sa pustím do chudnutia (nielen) do plaviek, keď sa snažím zaviesť režim pracovného dňa na home office, keď chcem vo svojom živote niečo zmeniť…

A ako sa na seba pozerám, keď v niečom z tohto zlyhám?

Iste, mohla by som na všetko “rezignovať”. Mohla by som o sebe povedať veľa krátkych, jasných a zjednodušených tvrdení o tom, aká som. A predsa by to nebola pravda.

Je to len otázka dôvery.

Dôvery samého v seba, že keď nám niečo nevyjde podľa našich predstáv, tak to neznamená koniec sveta. Neznamená to, že sme neschopní. Neznamená to, že sme zlí a menejcenní.

Znamená to len to, že sme sa pokúsili vydať na cestu, ktorá nie je zakreslená v našej mape.

Našťastie sa môžeme vrátiť o kúsok späť a skúsiť to znova. Stačí si dôverovať, že jeden z našich pokusov bude po ceste, ktorá síce nie je zakreslená, ale dovedie nás bližšie k cieľu. A keď toto zvládneme, možno budeme mať viac dôvery aj k iným ľuďom.

Všetci si totiž prechádzame tým istým. Sme len ľudia.