Kocúr nie je doma, myš má … robotu

Lockdownovej téme sa už nejaký čas nevenujem. Nie, že by nebolo o čom, je a je toho veľa, jednoducho som si potrebovala utriediť myšlienky posledných pár dní. Vrátane toho dnešného. Ale pekne po poriadku.

Tento týždeň sa nám služobné cesty s mužom sa nám trochu rozišli, a tak som od včera sama doma, on je v Bratislave a vo štvrtok si to vymeníme. Včerajší program sa točil hlavne okolo môjho výjazdu do Zvolena, z ktorého bude niekoľko správ publikovaných v médiách a vyzerá to byť skvelá téma, ktorá najmä nadšencov ekológie veľmi poteší.

Od manžela som dostala bojovú úlohu – využiť dnešný deň na oddych. On mi to teda hovorí veľmi často, ale ja mám vrtuľu v zadku a oddychovanie nie je pre mňa ideálny spôsob trávenia času. Tak som sa dnes ráno pozrela na náš ovocný sad a povedala som si, že je načase, aby som spratala lístie. Mamča, generátor skvelých nápadov, navrhla, aby som to prešla kosačkou na trávu, a teda zmáknem dve veci jednou ranou. No lenže ja dokážem semtam aj najlepšie mašinky (napríklad macbooky) dostať do núdzového režimu. Takže sumár dnešného dňa – pätina sadu pokosená, lístie pozberané kosačkou, kosačka v stave prevodovka dovidenia a biely dym, následne ešte asi hodina s hrablami a potom už len rezignácia.

No ale tatino doniesol kuracie hamburgery a tým pádom som mala neplánovane cheat day v mojej predvianočnej detoxikačnej kúre. Keďže som opomenula nutnú dávku kofeínu, tak popoludní som zalomila na gauči a konečne splnila aspoň čiastkovo úlohu od manžela. No po prebudení som išla rovno do kuchyne pripravovať „niečo“ na večeru. To niečo bol makový a jablkový závin z lístkového cesta … veď keď cheat day, tak poriadne.

Ak by ste si na tomto mieste povedali: „OK dievča, otvor víno, pusti si film a relaxuj,“ tak ste na zlej adrese. Po pracovnom telefonáte k inej téme som otvorila notebook a mailbox. Stále som presvedčená, že mojim správam treba naordinovať nejakú antikoncepciu, lebo medzi sebou asi súložia a rozmnožujú sa. Inak si ten stav neviem vysvetliť. V každom prípade vždy sa ich snažím zredukovať na počet, ktorý mi nespôsobuje stres.

A tak teraz sedím na pohovke, počítač na stehnách a píšem a publikujem a pracujem … a čakám, kedy mi manžel zavolá, že už dokončil prácu a povieme si pár pekných slov o dnešnom dni.

Je 17. november, 31. výročie Nežnej revolúcie. Život sa zmenil a zmena ešte nie je dokončená, ale sú veci, ktoré pretrvávajú. A nech si o stave na Slovensku a vo svete myslím čokoľvek, cítim veľkú slobodu v tom, že (nielen) o tom môžem písať tu, na sociálnych sieťach alebo hovoriť v spoločnosti. O politike však nie je slušné hovoriť. Vraciam sa k režimu dáma.