Uznanie od iných. Naozaj ho potrebujeme?

Poznáte ten pocit, keď robíte niektoré veci len preto, aby ste niekomu urobili radosť? Alebo len preto, aby ste od nejakej konkrétnej osoby – rodiča, partnera, šéfa, kolegu … – získali pochvalu a uznanie? Ako sa pri tom cítite? Cítite šťastie? A cítite šťastie aj v momente, keď sa vám podarí toto uznanie získať?

Prečítala som už veľa kníh o vnútornej motivácii a absolvovala som viacero diskusií s rôznymi ľudmi na tému vlastného šťastia. Nepamätám sa, či som svoju teóriu našla v knihe alebo vyplynula z týchto debát, ale moja základná premisa je, že to, či sa cítim šťastná alebo nešťastná, je otázka mojej slobodnej voľby.

Nenechajte sa zmýliť. Nie som v každom momente šťastná. Niekedy si vedome či nevedome vyberám aj tú druhú možnosť. Nie vždy je to pre môj prospech, niekedy je to obranný mechanizmus pred možnosťou “čo ak to nedopadne podľa mojich predstáv”.

Autenticita a komfortná zóna

Komfortná zóna je niečo, čo poznáme a na čo vieme reagovať. Táto zóna môže byť aj nepríjemná a nemusíme s ňou byť spokojní. Komfort nám poskytuje už len tým, že sa nemusíme zamýšľať nad tým, ako by sme mali v tejto situácii reagovať. Naše okolie nás pozná, často máme pocit, že si aj svojím spôsobom zvykli na to, ako reagujeme a hoci niekde cítime, že možno to nie je úplne OK, tak tento stav nemeníme, lebo zmena by nás prinútila reagovať inak a inak by reagovali aj ľudia a čo sa stane, ak nebudú reagovať podľa našich predstáv?

Ako blízko majú k sebe autenticita a komfortná zóna? Ťažko povedať. Osobne si myslím, že autenticita je póza a trend, ktorý v týchto mesiacoch vládne sociálnym sieťam, ktoré sú častokrát všetko iné, len nie autentické. Ako teda môžeme propagovať autenticitu týmto spôsobom? Veď jedno vylučuje druhé. Už len to, ako sa pripravujeme a štylizujeme na odfotenie samých seba, aby záber, text či označenie polohy vyvolal záujem o to, čo si momentálne myslíme … prispôsobujeme sa jazyku sociálnych sietí a pod zámienkou získania nálepky “tento človek je autentický” sa snažíme získať uznanie od iných.

Odvaha a sebeckosť

Nie ľahko sa o tom číta, nie ľahko sa o tom hovorí a absolútnou výzvou je podľa toho aj žiť. Keď nájdete v sebe odvahu byť šťastnými osobami, zaručene na tejto ceste stretnete ľudí, ktorým sa vaše nové ja nebude v prvom momente páčiť. O odvahe si napíšeme niekedy v budúcnosti, dnes sa pristavím pri slove sebeckosť.

Keď vám vo vašom šťastí bráni iná osoba, buďte sebecký a zamerajte sa na svoje vnútorné šťastie. Je iba slobodnou vôľou druhej osoby, či bude šťastná alebo nie. Ale ak sa rozhodne byť táto osoba nešťastná, závidieť, utápať sa v negatívnych pocitoch, ani najmenej to nemusí vaše šťastie ovplyvniť.

Je teda uznanie iných niečo, čo bytostne potrebujeme k svojmu šťastiu? Podľa mňa nie, ale v našej komfortnej zóne je to niečo, na čo sme si zvykli a vieme reagovať. Ja stále ešte častokrát hľadám odvahu netúžiť po uznaní od iných, ale stále častejšie ju nachádzam. Ak sa pre túto, či inú filozofiu rozhodnete, želám vám, aby ste boli šťastní.